Ďalším horúcim adeptom na slovenský titul je poľský pretekár Slawomir Drabik, ikona poľskej plochej dráhy. Slawek, ako ho prezývajú jeho fanúšikovia, patrí v súčasnosti medzi najdlhšie jazdiacich poľských pretekárov. Počas svojej dlhej kariéry patril medzi širšiu svetovú špičku. V Poľsku je populárny najmä vo svojom klube Czestochowa, kde jazdí s kratšími prestávkami už dvadsať rokov. V nasledujúcich pár riadkoch v krátkosti spomenieme aspoň niekoľko z jeho úspechov, nakoľko podrobnejšie by to bolo na poriadne hrubú knihu.
Slawek začal svoju kariéru jazdca získaním licencie v roku 1984. Patril do generácie poľských jazdcov, ktorí mali prebrať štafetu po slávnych menách ako Zenon Plech, či Edward Jancarz a pomôcť Andrzejovi Huszczovi, či Romanovi Jankowskemu vrátiť poľskej plochej dráhe stratené pozície vo svete tohto športu. Od začiatku sa tento jazdec ukazoval v sľubnom svetle. Ako junior doma v Poľsku síce nevyčnieval, ale v tradične kvalitnej konkurencii patril medzi špičku. V domácom juniorskom šampionáte sa stalo jeho maximom tretie miesto z roku 1986. O rok na to sa predstavil aj vo finále ME juniorov, kde si vybojoval účasť práve zo žarnovického semifinále, o ktorom ešte bude reč.
V začiatkoch seniorskej kariéry sa mu podarilo prebojovať nielen medzi domácu špičku v tejto kategórii ale dostal sa aj do širšej svetovej elity. Dôkazom toho je najmä jeho účasť vo svetovom finále jednotlivcov v roku 1992, kde obsadil výborné deviate miesto. Tomu predchádzali úspechy na domácej, poľskej scéne. Majstrovský titul v jednotlivcoch z roku 1991 dokázal neskôr zopakovať aj v roku 1996. Takisto sa mu podarilo zvíťaziť aj na Zlatej prilbe Poľska v roku 1991. Vo svojej zbierke má aj svetový titul. Vo finále MS družstiev v roku 1996 výrazným spôsobom pomohol poľskej reprezentácii po dlhých rokoch k ďalšiemu zlatu. Spolu s ním štartoval Tomasz Gollob a vtedy mladý Piotr Protasiewicz.
Počas tohto na úspechy úrodného obdobia, však zažil aj menej svetlé okamihy. V roku 1995 ho poľská polícia pristihla šoférovať pod vplyvom alkoholu a Slawomir prišiel nielen o vodičský preukaz, ale aj o časť sezóny.
Mimoriadne úspešným bol pre neho aj rok 1997. Počas neho totiž absolvoval seriál Grand Prix. V šiestich pretekoch tohto seriálu pozbieral 38 bodov a obsadil konečné jedenáste miesto. V Majstrovstvách Poľska jednotlivcov si vybojoval striebro.
Úspešne si počínal aj v novom tisícročí. V roku 2003 vo finále ME jednotlvicov, ktoré sa konalo v Slanom, obsadil druhé miesto. Do finále tejto disciplíny sa dostal aj v roku 2005. V roku 2007 spoločne s Adamom Skórnickim a Krzysztofm Jablońskim vybojovali striebro v ME dvojíc. Na domácej scéne sa mu v roku 2003 podarilo vyhrať kvalitne obsadený Memoriál Alfreda Smoczyka, či Majstrovstvá Poľska dvojíc.
V Žarnovici sa prvýkrát predstavil v pamätnom semifinále ME juniorov v roku 1987. V pretekoch, kde padali rekordy žarnovickej dráhy, sa mu podarilo obsadiť šieste postupové miesto. Víťazstvo si zo Žarnovice odniesol Piotr Šwist, ktorý taktiež ešte brázdi plochodrážne štadióny ako aktívny jazdec. Druhými pretekami Slawomira na žarnovickom štadióne boli ešte v tom istom roku preteky Pohár mieru a prieteľstva, ktorý jazdili juniorské družstvá z krajín sovietskeho bloku. Poliaci v Žarnovici vyhrali aj zásluhou štrnásť bodového zisku Drabika. O rok na to bol Slawomir opäť v Žarnovici. Tentoraz ako účastník kvalifikačného kola MS jednotlivcov. Aj tentoraz sa mu darilo a postup do semifinále Kontinentu si vybojoval z piatej priečky. Spoločne s ním vtedy išiel ďalej aj žarnovický odchovanec Gašpar Forgáč. To bolo vlastne aj naposledy, čo sa Slawomir Drabik predstavil žarnovickému publiku.Tento rok to bude teda dvadsaťdva rokov od jeho posledného štartu na jedinom slovenskom plochodrážnom štadióne.
Diváci sa môžu tešiť aj na atraktívny štýl jazdy poľského veterána